Dejove postupnosti i

0

Základná a stredná škola.

Pre žiakov od základnej školy bola vzdelávacia aktivita počas obdobia Covid charakterizovaná viac či menej intenzívnymi a systematickými interakciami na diaľku. Spustenie týchto stratégií v núdzových podmienkach sa stretlo s nespočetnými ťažkosťami.

Na jednej strane chýba špecifická odborná príprava učiteľov o efektívnych stratégiách dištančného vyučovania a technologických zručnostiach: iba 20 % učiteľov absolvovalo špecifickú odbornú prípravu v Taliansku, a to aj napriek aktivácii národného plánu digitalizácie škôl v roku 2015 (Locatelli , Mincu, 2020) 8.

Podľa správy ISTAT 20209 malo 45,4 % študentov vo veku od 6 do 17 rokov ťažkosti s diaľkovým vzdelávaním. Poukazujeme na: dôležitý nedostatok opôr (PC, tablet…) alebo potrebu podeliť sa o ne so súrodencami či rodičmi; absencia siete alebo prítomnosť neadekvátnych sietí (33,8 %). 12,3 % žiakov v Taliansku nemá žiadne zariadenia (850 000 detí). Mnohí majú iba mobilný telefón.

Okrem toho 42 % talianskych študentov žije v preplnených domoch, kde bolo veľmi ťažké pripojiť sa a študovať bez neustáleho rušenia. Na miestnej úrovni správa ISTAT 2020 uviedla, že Piemont je siedmym regiónom Talianska z hľadiska nedostatku zariadení, pričom takmer 35 % rodín nemá počítače alebo tablety.

Školy vďaka financovaniu štátu a prispeniu združení postupne rozdávajú zariadenia a internetové pripojenia. Mať počítač však nestačí na to, aby ste ho mohli používať: potrebujete aj minimálne počítačové zručnosti.

Na severozápade je bimodálna distribúcia, pokiaľ ide napríklad o používanie internetu, keďže v Taliansku je hlásené najvyššie percento subjektov, ktoré deklarovali, že nemajú kompetencie v používaní siete a najviac vysoká úroveň vysokokvalifikovaných predmetov (35,8 %).

Zdôrazňuje sa preto dôležitý digitálny rozdiel, ktorý sa v tomto stave stáva zdrojom nerovnosti s výrazným nárastom chudoby vo vzdelaní (Save the Children „Rewrite the Future“, 2020) 10. Ide v skutočnosti o kumulatívny negatívny efekt (Nuamah et alii., 2020) 11. Podľa Správy sčítania ľudu („Taliansko v strese.

Denník prechodu 2020. Škola a jej vylúčenie“) 12 v 75 % prípadov dištančné vzdelávanie prehĺbilo priepasť vo vzdelávaní medzi študentmi v dôsledku rozdielnej dostupnosti nástrojov IT, ale aj rôznych technologických zručností členov rodiny. Preto je potrebný aj doprovod rodičov, najmä u žiakov základných škôl. Nedostatok technologických, kultúrnych

13 a jazykových zručností členov rodiny výrazne bráni adekvátnemu využívaniu dištančného vzdelávania s výraznými rozptylovými efektmi. Podľa spomínanej Censis Report je v 40 % talianskych škôl rozptyl vyšší ako 5 % a len v 11 % škôl boli všetky deti zapojené do dištančného vzdelávania.

Prieskum realizovaný aj na miestnej úrovni „Talianskou sieťou populárnej kultúry“ poukázal na rozptyl najmä v prvých dvoch ročníkoch stredných škôl a predovšetkým u zahraničných študentov, s prekvapivou prevahou dievčat14.

Hrozí, že rozptyl sa stane definitívnym práve na stredných školách a predovšetkým na odborných školách, kde sa predtým koncentrovali vyššie percentá neúspešnosti (údaje MIUR 2018-19) 15 a u zahraničných študentov, u ktorých bola tendencia prerušovať školskú dochádzku bol hlásený vek 17 a 18 rokov (MIUR Report, 2019) 16.

Problém je medzinárodne uznávaný. Chlapci už nepriamo trpeli dôsledkami rokov ekonomickej krízy, ktoré negatívne ovplyvnili ich očakávania a profesijnú predzvesť. Zdravotná núdzová situácia u dospievajúcich, najmä u tých najzraniteľnejších, umocňuje pocit neschopnosti plánovať si vlastnú budúcnosť (Chaguan, 2020) 17.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj psychickej pohode dospievajúcich a predpubertálnych detí, ktorí zostali mesiace úplne odkázaní na smartfóny, ešte viac podliehajúce možným javom „kyberšikany“, bez školskej ochrany (Kwok-sze, 2020) 18 .

2. Najviac ohrozené kategórie.

Štúdie poukázali na časti študentskej populácie, ktoré sú v tomto blokovaní najviac ohrozené. V krátkosti sa o nich zmienime nižšie. Predovšetkým sú to žiaci charakterizovaní sociokultúrnym znevýhodnením, s krehkou podporou rodičov, ako sú maloletí nasledovaní službami, u ktorých došlo k náhlemu prerušeniu predtým garantovanej podpory.

Riziko sa pre nich netýka len učenia, ale všeobecnejšie psychickej pohody. Najväčšie ťažkosti sa sústreďujú v znevýhodnených kontextoch. Vo výberovom prieskume uskutočnenom v najrizikovejších školách v metropole Turín sa zistilo, že až 48 % študentov má problém s pripojením sa v týchto oblastiach19.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu