Vojtech kubasta

0

Prvým prvkom, ktorý Philippe Perrenoud podčiarkuje, je vzbudiť túžbu učiť sa.

Preto je nevyhnutné jasne uviesť vzťah k vedomostiam, zmysel školskej práce a rozvoj schopnosti sebahodnotenia. Ak chcete v týchto krokoch uspieť, stredobodom záujmu musí byť uvedomenie si úzkostí a obáv, ktorým študent čelí, keď je navrhnutá didaktická aktivita alebo musí čeliť novému učeniu.

Strach z robenia chýb, úzkosť z frustrácie sa dá prekonať, keď si užijete potešenie z učenia, túžbu po poznaní, po ktorej môžete byť obdivovaní za svoje vedomosti, byť v centre pozornosti. Podnetom v tomto zmysle môže byť aj jednoducho túžba vedieť, čo je okolo neho.

Druhým aspektom, ktorý skúmal Philippe Perrenoud, je návrh na zriadenie a fungovanie rady žiakov, ktorá sa bude zaoberať rovnakými rozdielnymi typmi pravidiel a zmlúv. Tento aspekt je inšpirovaný Freinetovou inštitucionálnou pedagogikou, v ktorej sa rada stáva ústredným miestom, kde môže dochádzať ku konfrontácii, neustálej výmene medzi študentmi.

V ňom môžu nastať rôzne situácie, ktorým treba čeliť, pozitívne aj negatívne, ale stáva sa stimulujúcim čeliť im spoločne. Tento návrh pomáha študentom prekonať priepasť medzi programom a zmyslom, ktorý samotní študenti dávajú svojej práci, a preto poskytuje stimul pre zapojenie a záujem o návrhy.

Téma nám ponúka príležitosť porozprávať sa o úlohe kolegiálnych orgánov, ktoré treba spochybniť pri výbere v rámci vzdelávacích inštitúcií. Kolégiové orgány nadobudli účinnosť delegovanými vyhláškami z roku 1974, preto ich môžeme definovať ako pomerne staré. V skutočnosti ich treba osviežiť a povzbudiť.

Aj v súčasnosti sa participatívny rozmer, ktorý charakterizuje život školy, delí na rôzne úrovne od triednej rady cez pedagogický zbor až po radu školy a počíta aj so zapojením žiakov.

Práve v súvislosti so zavedením autonómie vzdelávacích inštitúcií bol dekrét prezidenta SR č. 249 z roku 1998, ktorým sa ustanovuje štatút študentov, a to tak, aby boli plne zapojení do života školy a boli zodpovední za plnú účasť pri výbere a návrhoch.

Ďalším aspektom, ktorý Philippe Perrenoud zdôrazňuje pri zapájaní žiakov, je ponuka voliteľných vzdelávacích aktivít. Týmto návrhom chceme upozorniť na otázky štandardizácie a diverzifikácie ponuky vzdelávania, aspekty, ktoré sa nám podarilo prehĺbiť aj riešením problematiky inklúzie.

V skutočnosti navrhovanie rôznych kurzov odbornej prípravy, ktoré zohľadňujú aj ťažkosti alebo špecifiká každého z nich, rozhodujúcim spôsobom prispieva k zabezpečeniu zapojenia študentov do ich práce, príležitosti na začlenenie a úspechu pre všetkých.

V analýze štvrtej kompetencie je zdôraznený aj záväzok podporovať definovanie osobného projektu žiaka. Zdôrazňuje sa, ako je študent prostredníctvom tejto stratégie vyzvaný, aby premýšľal o svojom osobnom životnom pláne, ktorý môže byť stimulom pre dozrievanie zručností.

Keď už hovoríme o projekte života, legislatívna vyhláška platná u nás od roku 2017, legislatívna vyhláška č. 66, ktorý je konkrétne zameraný na podporu inklúzie zdravotne postihnutých študentov.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu