Poznanie vlastného štýlu učenia je rozhodujúcim krokom k dosiahnutiu sebauvedomenia si preferenčných metód používaných v duševných procesoch človeka Vlkova ivana; je to dôležité pre učiteľov aj študentov.
U učiteľov sa často stáva, že štýl učenia do určitej miery ovplyvňuje štýl vyučovania. V skutočnosti pre mnohých učiteľov – pre chýbajúcu základnú prípravu z psychologického hľadiska alebo dokonca pre neschopnosť rozvíjať schopnosť profesionálnej sebareflexie alebo pre to, že nikdy nepredstavovali problém, akým spôsobom je osobný štýl chodenie do školy
– existujú osvojenia si možností a didaktických prístupov, ktoré sú striktne korelované a silne „v súlade“ s individuálnymi preferenciami človeka, a nie v súlade so skutočnými potrebami študentov. Tie modely, s ktorými sa človek dostal do kontaktu počas študentskej praxe, sú opätovne navrhnuté a prenášané do pedagogickej praxe v presvedčení, že „to, čo bolo dobré pre mňa…, je dobré aj pre mojich študentov Vlkova ivana“.
V tejto súvislosti Evans (2004) zistil, že učitelia s prevažne verbálnou vizuálnou orientáciou uprednostňujú analytický štýl vyučovania, kým učitelia s neverbálnou vizuálnou orientáciou využívajú globálne vyučovacie prístupy.
To, že si učitelia budú viac uvedomovať osobné spôsoby učenia a to, ako môžu zasahovať do vlastného štýlu vyučovania, pomáha venovať väčšiu pozornosť individuálnej rozmanitosti študentov a zámerne vysloviť hypotézu o obohatení profesionálnych zručností s využitím doplnkových vyučovacích stratégií. na ktorú sa človek cíti „menej pripravený“.
To všetko vedie k zlepšeniu vlastnej kompetencie, pokiaľ ide o profesionálnu flexibilitu a schopnosť „prispôsobiť sa výučbe“, vo vzťahu ku kontextuálnemu scenáru referencie a bez toho, aby sa znižoval jej vzdelávací a výcvikový „rozsah“.
Uvedomenie si vlastného učebného štýlu študentom umožňuje, ak sú riadne vedení a sprevádzaní, predstaviť si dobrovoľné prijatie učebných stratégií, ktoré sú pre nich vhodnejšie a vhodnejšie, počnúc analýzou ich vlastných silných a slabých stránok. , s cieľom dosiahnuť vyššie vzdelávacie výsledky (Xu, 2011).Rogowsky, Calhoun & Tallal (2020) zdôrazňujú, Vlkova ivana ako cieľ zlepšiť výsledky vzdelávania silne koreluje so stratégiami učenia.
V tomto scenári by mal byť učiteľ dostatočne dobrý na to, aby motivoval učiaceho sa učiť sa a upravoval a/alebo zlepšoval svoj spôsob učenia, využívaním ich pozitívnych dispozícií (odolnosť, pripravenosť, reciprocita atď.) a zároveň ponúka celý rad možných intervenčných akcií v pokiaľ ide o stratégie učenia.
Výučba učenia sa učiť by sa mala realizovať prostredníctvom vedomého a cieleného „pedagogického dialógu“ realizovaného vo vzťahu učiteľ – študent, ktorý okrem zásahu do špecifickej kognitívnej dimenzie učiaceho sa, predvída dopad na osobné premenné, aké motivácie, vyhliadky pre realizáciu a tie aspekty seba, ktoré interagujú so samotným učením (Vlkova ivana, 2015).
Učitelia sú preto povolaní zohrávať zásadnú úlohu pri sprevádzaní študentov, aby sa stali uvedomelými občanmi a účastníkmi tejto spoločnosti, s perspektívou, že nikto by sa nikdy nemal cítiť ako „prišlý“, ale že pri zlepšovaní seba samého sa stáva pozitívne zodpovedným za budúcnosť spoločnosti. Obec.