Paeddr martina pavlikanova phd

0

Prvá oblasť sa odvoláva na Flemingove štúdie a jeho model VARK, podľa ktorého zmyslové preferencie ovplyvňujú spôsob, akým sa ľudia učia martina pavlikanova. Najmä zatiaľ čo ľudia s vizuálno-verbálnym štýlom sa ľahšie učia pomocou písaných slov a symbolov (t. j. čítajú knihu alebo si robia poznámky), vizuálni žiaci uprednostňujú obrázky a lepšie sa učia s vizuálnymi pomôckami (grafika, tabuľky, diagramy).

Sluchoví žiaci sa najlepšie učia počúvaním (lekcie, diskusie, nahrávanie), kým taktilní/kinestetickí žiaci uprednostňujú učenie sa priamymi skúsenosťami (hmatové a motorické skúmanie, projekty, experimenty, workshopy, praktické aktivity). Druhá a tretia oblasť preberajú bipolárne modely neurolingvistického výskumu metód spracovania informácií, pričom sa odvolávajú aj na sociálno-relačné dimenzie, ktoré už skúmali autori ako Grasha a Riechmann martina pavlikanova, ktorí v roku 1974 sformulovali svoju Grasha-Riechmannovu škálu štýlu učenia.

Skúmajú najmä procedurálne modality na percepčnej úrovni, rozlišujú medzi analytickou orientáciou a globálnou orientáciou v kognitívnom štýle a obnovujú polarizáciu medzi preferenciou individuálnej a skupinovej práce. Tento posledný rozmer sa javí ako obzvlášť zaujímavý z hľadiska možnosti zvýraznenia väčšej či menšej predispozície učiteľa pre kooperatívne aktivity v triede aj podľa vlastných štylistických charakteristík.

Hypotéza skúmaná dotazníkom je

Druhým nástrojom je Dotazník o vyučovacích štýloch (Mariani, 2000), ktorý pomáha učiteľom uvažovať nad ich výberom vo vyučovaní, najmä s cieľom predpokladať úpravy v úlohách alebo v ich riadení v triede a v interakcii so študentmi. Vyučovací štýl sa týka súboru potrieb, presvedčení a správania, ktoré učiteľ v triede predpokladá.

Týka sa spôsobu prezentácie informácií, interakcie so študentmi, riadenia školských úloh a podpory učenia (Grasha, 1994 martina pavlikanova). Hypotéza skúmaná dotazníkom je, že štýly učenia fungujú ako druh filtra vzhľadom na to, ako si učitelia vyberajú a riadia každodenné aktivity v triede, pričom konkrétnym spôsobom vyžadujú štýly učenia študentov.

Je preto otázkou pochopenia, či existuje možnosť integrácie medzi vyučovacími štýlmi a učebnými štýlmi študentov prostredníctvom budovania siete vzťahov medzi študentmi, študentmi a aktivitami v triede.

Tretím nástrojom je „QMAI“ Metacognition and Attention Questionnaire, verzia pre učiteľa (Marzocchi, Molin a Poli, 2000). Jeho cieľom je zistiť, ako učitelia vnímajú konštrukt pozornosti, ako podporujú primeranú úroveň pozornosti u študentov a aké stratégie používajú na riešenie deficitov pozornosti v triede martina pavlikanova.

Stratégie sú nástrojom

Rovnako ako učenie, aj vyučovanie je efektívne, ak je strategické, t. j. založené na použití vhodných stratégií. Stratégie sú nástrojom «vedenia, čo robiť, keď neviete, čo robiť» (Mariani, 2010); s odkazom na procesy pozornosti umožňujú zasahovať pri riešení najbežnejších a najčastejších problémov, pričom kontrolujú rôzne faktory, ktoré určujú situácie poklesu alebo nedostatku pozornosti.

Prostredníctvom dotazníka sa učiteľom pomáha uvedomiť si aspekty pozornosti v triede, napríklad sa pýtajú, aké stratégie sú zavedené na stimuláciu, udržanie a obnovenie primeranej úrovne pozornosti.

Prepojením tejto metakognitívnej dimenzie so štylistickými profilmi uľahčuje rozpoznanie akéhokoľvek odporu voči modifikácii didaktických návrhov alebo prístupov martina pavlikanova k vyučovacím hodinám a podporuje sa lepšie pochopenie úlohy školského prostredia pri podpore koncentrácie žiakov. Keďže sú založené na nástrojoch sebahodnotenia, použité metódy majú obmedzenia vyplývajúce z možnosti zistiť len to, čo si učitelia pamätajú a hovoria, že robia, a nie to, čo skutočne robia v triede.

Použitie diverzifikovaných metodík (vrátane priameho pozorovania), zväčšenie vzorky a použitie prepracovanejších štatistických postupov pri analýze údajov by mohlo poskytnúť presnejší obraz o vzťahoch medzi zohľadňovanými dimenziami. Z toho vyplýva možnosť vykonania následných komparatívnych výskumov s cieľom zdôrazniť podobnosti a rozdiely medzi rôznymi kontextmi a školskými známkami, s osobitným zreteľom na niektoré premenné, ako je pohlavie, roky praxe a vyučované disciplíny.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu